Včerajší deň ma opäť presvedčil o tom, že žijem na jednom z najkrajších miest na tejto Zemi!
Na našich potulkách sme doslova vleteli do tohto malého borga, ktoré ani len na mapu nezakreslili a úplne sami sa prechádzali jeho romantickými uličkami, až sme skončili na námestíčku pod košatým stromom s výhľadom na zvonicu. Miestni, ktorí tu trávili siestu pri hraní kariet boli z našej prítomnosti riadne vyvalení:) Ostali sme na caffé…pohár vína…zmrzlinu…len tak sedeli zahľadení do blba, užívali si jemný vánok hladiaci naše tváre a príjemné „ozvučenie“ tvorené orchestrom cikád a kostolných zvonov, ktoré nás v pravidelných intervaloch vracali späť do reality a oznamovali pokročilý čas. „Nedali sme sa“:)…ostali aj na večeru a bol to pre mňa jeden z najkrajších dní tohto roka:) Zdenka