Asi mi tieto horúčavy udreli na rozum, iné na svoju obranu povedať neviem:) Celý víkend som svojho muža prosila, aby mi splnil moje bláznivé želanie prechádzať sa megazavčasu v jednom z mojich obľúbených toskánskych miest. A podarilo sa:) Ráno o 5:42 som už kráčala z parkoviska prekrásnymi uličkami AREZZA a pozorovala atmosféru zobúdzajúceho sa mesta. Žiadni :odušufotografujúci: Japonci, žiadne reklamné tabule opreté o steny domov, ani úmorných 40°C v chládku…len poloprázdne kamenné ulice, medzi ktoré sa vkrádalo vychádzajúce slnko, vôňa starých čias, kostolné zvony pozývajúce na prvú omšu, to všetko v tom pokoji vnímate oveľa citlivejšie…takto nejako musel Arezzo vidieť aj slávny Benigni, keď tu natáčal svoju oscarovú snímku Život je krásny…a to, že krásny skutočne je, si pripomínajme každou maličkosťou (aj keď je bláznivá), ktorá nám spraví radosť…*La Vita è Bella!*