Ako raz riaditeľ hotela, v ktorom som popri štúdiu na vysokej škole pracovala povedal: „my sa obraciame, keď iní oddychujú“…. Je tomu skutočne tak? Platí staré známe príslovie, že obuvník chodí bosý?
Je:) Ja sa týmto heslom riadim posledných šesť rokov, počas ktorých rastie a rozvíja sa moje toskánske „dieťa“ Sí,Italy. Obvykle dovolenkujeme vtedy, keď je Toskánsko pre našich hostí menej zaujímavé, teda v januári či februári, kedy naberáme energiu, inšpiráciu a silu do ďalšej sezóny. Okrem pracovného spoznávania Toskánska počas roka cestujeme zvyčajne len na deň či dva a to zväčša do vzdialenosti troch hodín od Florencie, pri ktorej žijeme….tu musím napísať, že máme obrovské šťastie, pretože okolo nás sa nachádza množstvo zaujímavých miest:)
Ako teda naše rýchle výlety vyzerajú si môžte pozrieť z poznámok z našej poslednej našej cesty, ktorú sme si darovali k nášmu 1.výročiu sobáša..Keďže radi cestujeme a naše cestovanie spájame s gurmánskymi pôžitkami, naše výlety sú vždy ladené týmto smerom. Tentokrát som vybrala krásnu oblasť Lago di Garda, okolo najväčšieho talianskeho jazera ľadovcového typu, ktoré sa od nás nachádza 270 kilometrov.
Ubytovanie
Pred hľadaním ubytovania vždy venujem pár minút hľadaniu podobného projektu aký robíme my, ktorý by pre nás zabezpečil kvalitné ubytovanie a poctivé praktické či autentické tipy na všetko, čo budeme na svojej dovolenke potrebovať, pretože bohužiaľ nemám čas navyše, ktorý by som našej dovolenke venovala..
Ak nikoho nenájdem, automaticky smerujem na najznámejší rezervačný portál, kde si zadám základné požiadavky, v našom prípade je to výborná poloha, možnosť ubytovania so psíkom, dobré raňajky a v letných mesiacoch aj bazén. Viem, že v tejto časti roka je kvalitné ubytovanie nachádzajúce sa v skvelej lokalite nie práve lacné, ale rovnako dobre viem, že sa oplatí si priplatiť. Tentokrát sme si zvolili Hotel Sirmione ****, ktorý sa nachádza priamo v historickom srdci čarovnej dedinky Sirmione priamo na brehu jazera.
Ako som už spomínala, svoj čas venujeme starostlivosti o našich toskánskych hostí, preto sme pred cestou neriešili žiadne iné detaily, a o adrese parkovania sme sa dozvedeli až 15 minút pred naším príchodom:))
Zážitky
Najväčším potešením pre nás je, keď môžme byť spolu bez toho, aby jeden z nás pracoval a preto na dovolenke odkladáme všetky pracovné nástroje a máme zakázané venovať sa práci:D
Tešia nás úplne obyčajné veci, vyjsť si na prechádzku popri oleandrami obrastenej promenáde, zatúlať sa čarovnými uličkami, objaviť kaviareň pre miestnych a dobre sa najesť. Na novom mieste máte chuť robiť všetko, čo okolie ponúka, aj my sme mali odvážny plán počas necelých dvoch dní ísť na bicykle, zaplávať si v jazere, vyskúšať vodné športy, plavbu člnom pri západe slnka, pozrieť sa do obchodíkov a dopriať si dobrú večeru. Nakoniec sme si vychutnali relax s knihou pri bazéne, dlhú prechádzku a výbornú večeru:)
Keďže je môj muž šéfkuchár, prvý večer sme vyskúšali Michelinovskú reštauráciu La Rucola 2.0, ktorú sme objavili v úzkej uličke asi 150metrov od nášho hotela a v ktorej sme si vybrali 7-chodové degustačné menu inšpirované morom.
Môj tip
Ak nie ste typ, ktorý sa na dovolenke vyslovene teší na zobúdzanie sa niekedy okolo obeda:) odporúčam si privstať a zažiť inak turistické mesto v jeho prirodzenej podobe. Ja som sa vybrala s našou Čili z hotela pred siedmou ráno a bola to tá najlepšia vec, akú som mohla spraviť.
Preplnené a hlučné uličky zrazu zívali prázdnotou a odkrývali tak svoje čaro, vzduch bol voňavý a svieži, lokálne kaviarničky sa pomaly otvárali a hostili svojich 70-ročných štamgastov, s ktorými som si vychutnala ranné cappuccino, pláž bola vyľudnená a dovolila mi tak na chvíľu sa zasnívať pri pohľade na vlniacu sa vodu, a sledovať ranný šum prebúdzajúceho sa mesta bolo tiež krásnym zážitkom.
Po dlhom venčení a raňajkách sme sa opäť vybrali k bazénu, kde sme robili klasické dovolenkové činnosti – chytali bronz, čítali si a plávali. Pred cestou sme si chceli užiť ešte dobrého jedla na výnimočnom mieste a preto sme opäť hľadali Michelinovskú reštauráciu okolo jazera. Michelinky sú pre nás viac-menej istotou, keď sa vyberieme na miesto, ktoré dobre nepoznáme a na ktorom sa to hemží turistickými reštauráciami, ktoré sa len tvária, že nám ponúkajú kvalitné suroviny a tradičnú kuchyňu. Ak by sme tu strávili viac dní, samozrejme by sme do „micheliniek“ nechodili denne, ale keďže sú naše výlety veľmi rýchle a intenzívne, vybrali sme si krásnu Villa Cordevigo a jej špeciálnu reštauráciu Oseleta. Spojenie nádherného miesta a jedinečných jedál a servisu nás očarilo a napriek tomu, že naša dovolenka trvala len 24 hodín, odchádzali sme oddýchnutí a s krásnymi spomienkami:)
Zdenka
