Ciao, moje meno je Zdenka Jakešová:) Predpokladám ale, že to, ako sa volám, už dávno viete 🙂 Čo ale určite nepoznáte, je môj príbeh. Príbeh, ako ma cestičky života doviedli až sem, k písaniu týchto riadkov. Verte mi, že ,,la dolce vita” to rozhodne od začiatku nebola.
Začnime pekne od začiatku. Nebojte sa, nebudem vám tu písať celý svoj život od útleho detstva, pár rokov preskočím 🙂 Čo ale môžem povedať, že ma napĺňalo a lákalo už od skorého raného veku, je jednoznačne cestovanie. S pribúdajúcimi rokmi k tomu pribudol postupne aj záujem o iné kultúry, ich zvyky, tradície a mňa veľmi zaujali aj nekonečné možnosti gastronómie – zistila som napríklad, že grilované kuracie prsia s broskyňou a syrom rozhodne nie sú vrcholom gastronómie.
Počas vysokoškolského štúdia som začala pracovať vo veľmi príjemnom a krásnom wellness hoteli. Bola to pre mňa obrovská skúsenosť, pri ktorej som sa naučila správnej komunikácii s ľuďmi, zistila som, ako hotel funguje, koľko práce je za tým a snažila som sa z tejto skúsenosti vyťažiť čo najviac. S odstupom času môžem povedať, že sa mi to aj podarilo. Praktické skúsenosti sa nedajú získať z rozprávania, tak isto ako aj žiadnemu remeslu sa nenaučíte len z teoretických poznatkov. Ako to už v živote býva zvykom, tak samozrejme bod zlomu nastal aj v mojom prípade. Uvedomila som si, že moja cesta je v tomto smere naplnená a je čas pohnúť sa ďalej. A tak sa aj stalo a musím priznať, že dodnes čerpám zo skúseností, ktoré som nabrala ako pracujúca študentka.
,,Happy New Year 2012” – práve tento rok bol v mojom živote zlomový a musím skonštatovať, že ,,happy” nebola len fráza. Bol to rok, v ktorom som nabrala odvahu na nový život. Sama, bez rodiny a priateľov, bez ,,mama hotela” 🙂 a samozrejme aj bez práce. Ale kedy, keď nie teraz? Každým ďalším rokom by bol odchod len ťažší a ťažší. Pokiaľ aj vy váhate – verte mi, vhodná chvíľa, či správny čas nenastane nikdy, musíme sa ,,len” rozhodnúť. Moje kroky smerovali do exotického Thajska na ostrov Koh Samui, neskôr som sa presunula do upršaného Londýna a nakoniec do slnečného Miami. Vyzerá to tak, že som letný typ 🙂
Možno vás to prekvapí, ale na Floride som vlastnila firmu na údržbu a servis bazénov. Že je to skôr mužská práca? Súhlasím. Tiež som ale toho názoru, že v živote musí byť každá žena tak trošku chlapom. Ale iba tak trochu 🙂 Samozrejme som veľmi rýchlo zistila, že skúsenosť to bola opäť na nezaplatenie, ale… poznáte ten pocit, keď sa navonok zdá, že máte všetko, ale pritom ste vnútorne nenaplnení? Nešťastní? Presne tento pocit som nadobudla ja na tomto krásnom mieste. Áno, Miami krásne je, ale nie pre mňa. Aspoň nie na život. Je obrovský rozdiel byť hosťom, návštevníkom hociktorého miesta na svete, alebo byť súčasťou jeho každodenného pracovného života. Na dovolenku sa sem ale rada kedykoľvek vrátim.
Počas pravidelných a samozrejme aj dlhých telefonátov s mojou maminou mi raz spomenula, že mi ,,za veľkú mláku” poslala ďalší balík s kúskom domoviny. Práve v ňom som objavila aj známy ženský mesačník a v ňom sa písalo o …? Odpoveď už určite poznáte. Toskánsko! O Toskánsku som vtedy počula prvýkrát a bola to láska na prvý pohľad, teda…na prvé prečítanie. Dlho som neváhala a za pár týždňov som už sedela v lietadle, ktorého cieľová destinácia bola Florencia. Historické srdce Toskánska. Táto oblasť ma očarila natoľko, že moje rozhodnutie bolo jasné. Neváhala som už ani minútu. Po prvotnom očarení, prišla na rad realita. Hm… čo tu budem ale robiť? Začala som zisťovať situáciu a snažila sa nájsť ľudovo povedané ,,dieru na trhu”. Výsledkom môjho pátrania bolo, že na Slovensku je síce veľa cestovných kancelárií, avšak všetky mali spoločného menovateľa. Nelíšili sa od seba. To, čo im chýbalo, bol individuálny prístup, alebo, ako to ja zvyknem hovoriť, srdce. Chýbalo im nadšenie, vášeň a pomyselná iskra pre danú oblasť. Práve to bola tá medzera, ktorú som sa ja snažila vyplniť. Sprostredkovanie autentickej atmosféry miesta a netradičných zážitkov šitých na mieru, ktoré nenájdete v žiadnych bedekroch a ktoré vám vie sprostredkovať iba človek dlhodobo žijúci v danej krajine. Je to ako keby ste sa vybrali do Tatier. Na webe si viete nájsť nekonečnú plejádu možností a odporúčaní kam môžete ísť. Spravidla sú to ale základné turistické a komerčné miesta, ktoré sú síce nádherné, ale sú turistické. Domácich tam väčšinou nenájdete a nedotknutá príroda sa nachádza tiež o kúsok ďalej. To isté platí aj o Toskánsku. Tú pravú autenticitu a skutočný život domácich nenájdete v turistami najnavštevovanejších miestach, ale zákutiach. Zákutiach, v ktorých objavíte najlepšiu pekáreň v regióne, či autentické dedinky s neopakovateľným kúzlom bez davov turistov. Mojím mottom bolo byť iná ako ostatní- aké jednoduché, ale zároveň ťažké… Stále mi v hlave kolovala myšlienka mojej mamky – nápad leží na ulici, len ho treba zbadať a zdvihnúť.
Moje začiatky boli veľmi náročné. Akoby som sa opäť dostala pár rokov dozadu a prežívala ten známy pocit neistoty a strachu, keď som s jedným kufríkom odchádzala z rodného mesta do neznáma. Navyše som ani neovládala taliančinu. To mi na pohode rozhodne nepridávalo. Aby ste si to vedeli lepšie predstaviť, pokúsim sa vám zhrnúť, ako vyzerali moje dni. Každé ráno som vstávala o … Nie, nebojte sa, až tak dopodrobna nepôjdem 🙂 Mojou každodennou náplňou bolo nadväzovanie kontaktov s majiteľmi usadlostí, precestovala som každý kúsok oblasti, aby som našla skryté miesta a mestá, uličky, kaviarne, lokálnych výrobcov a tak by som mohla pokračovať až donekonečna. Okrem času a energie ma to stálo aj nemálo peňazí, a tak nebolo pre mňa nič nezvyčajné, keď som zistila, že vo vrecku mám poslednú ,,dvacku”. Moje kroky som poctivo dokumentovala na Facebookovej stránke, ktorá si veľmi rýchlo získala svojich čitateľov. Bol to jeden z prvých signálov, kedy som vedela, že to robím správne. Mimochodom, žiadna iná cestovná kancelária to v tom čase nerobila… žeby to bol ten nápad ležiaci na ulici, ktorý čakal, kedy ho niekto zdvihne? Popritom som sa samozrejme venovala prvým rezerváciám, spravovala som si účtovníctvo, starala sa o hostí a premýšľala, ako ďalej. Mohla som to zhrnúť aj do jednej vety. Vlastne som bola také dievča pre všetko. Alebo… žena do voza aj do koča 🙂
Mojou najväčšou satisfakciou a motiváciou ste boli práve vy. ,,Toskánci”, pre ktorých bol tento výlet nezabudnuteľný. Tí, ktorí sa vracali na Slovensko plní zážitkov a svoje dojmy posúvali ďalej. Posúvali ich tak rýchlo, že som si jedného dňa uvedomila, že pokiaľ chcem aj naďalej poskytovať kvalitné služby, sama to už nezvládnem. Potrebujem posilu – z jednej sa postupom času stali dve, tri… Obklopila som sa ľuďmi, ktorí mali rovnakú vášeň pre Toskánsko, ako aj ja. A to je veľmi dôležité! Bez toho by moja snaha bola zbytočná. Dnes mám okolo seba tím ľudí, o ktorých viem, že sa na nich môžem stopercentne spoľahnúť a viem aj, že pre chod firmy sú veľmi dôležití. Zistila som, že už veľmi nerozlišujem medzi prácou a voľným časom, oboje sú totiž súčasťou môjho života tu v krajine, ktorú som si zvolila za môj druhý domov.
A tak som tu…v jednej z najkrajších častí sveta – v Toskánsku, obklopená rozprávkovou prírodou, neskutočnou históriou a kultúrou, milými ľuďmi a o perfektnom jedle a víne ani nehovoriac. A tu, v samotnom srdci Toskánska, sa teším aj na každého z vás, milí naši cestovatelia♡
Zdenka
Myšlienka na záver:
Venujte sa tomu, čo vás baví a napĺňa, čo je vašou vášňou, koníčkom, srdcovou záležitosťou. Ak sa tešíte na všetko, čo vám prinesie ďalší „pracovný deň“, robíte svoju prácu s radosťou a na 110%, ľudia okolo vás to určite ucítia, budú vás vyhľadávať a váš úspech sa čoskoro dostaví, budete na ceste k vášmu vytúženému životu. Veľa šťastia!