Blog

Tohtoročná „pomodori“ úroda bola skutočne bohatá…u nás v kuchyni sa od polovice augusta robí domáce sugo a rajčinové chutney – rajčiny suším s bylinkami, varím, pasírujem – máme ich na pizzu, pastu aj k raňajkám. Pekne si ich zhromažďujem na polici, a v zime ich budeme postupne vyťahovať a tešiť sa z ich chute plnej slnka…

Počasie u nás je ešte stále horúce a slnečné, akoby sa snažilo dohnať to nevydarené leto J Ale keď som včera na trhu ovoňala tieto porcini, hneď som si predstavila všetky farby a chute jesene a podľa starého piemontského receptu ich zhmotnila k dnešnému obedu… tieto božské tagliatelle s kuracími pečienkami a dubákmi restovanými na marsale (dezertné víno), preliate hľuzovkovým maslom a bohato posypané pecorinom vám odporúčam vyskúšať, amici…Jednoducho FAVOLOSO! 🙂

Včerajšia milá návšteva na vinobraní u rodiny Alfani…toskánska jeseň je v plnom prúde priatelia, rána sú romanticky hmlisté a dni ešte stále horúce, príďťe sa pokochať, ochutnať mladé víno a užiť si ten nekonečný pokoj a pohodu!

Zobudili sme sa do horúcej slnečnej nedeľe…slnko nad hlavou, vietor vo vlasoch, a my lietame po okolitých kopcoch vítať hostí, ktorí si sem prišli oddýchnuť od každodenného zhonu. Popri čakaní na ďaľších sme si odskočili na festival vína do malebného kamenného mestečka a ním otvárame tohtoročnú sezónu vinobrania…všade sa tu šíri omamná vôňa vína, grilovanej bistecci, nákazlivo veselá nálada, pripíja sa na bohatú úrodu, spieva na plné hrdlo…a takto tu bude…

Letné šaláty a grilovačky pomaly vystriedajú sýte jesenné dobroty…ako napríklad moje obľúbené pappardelle s kačacím ragú a čerstvo natrhanými dubákmi prevoňané šalviou a rozmarínom, ktoré ma naučila pripraviť kamarátka Giulietta z Panzana…k tomu pohár chianti…rozčítaná kniha…horiaci krb…a môžu prísť aj čoraz dlhšie septembrové večery…

Keď sa cesta do obľúbeného mäsiarstva po „cinghiale“ salámu zmení na celodenný výlet a miestny vinár vás zo svojej pivnice nechce pustiť skôr, ako ochutnáte všetky jeho vína …(real story)! 🙂 Párkrát sme si zanadávali, keď sme sa „trkotali“ po prašnej vidieckej ceste, na konci ktorej sme objavili čarovné miesto dýchajúce zvláštnou atmosférou starých čias…miesto, ktoré vás núti odrhnúť sa od každodenných starostí a nerušene si vychutnávať čaro okamihu. A pohár…

Vysoko v zelených kopcoch, v tieni starých stromov počuť len kikiríkanie kohúta, ovieva nás príjemný vánok, vychladené rosé, smiech a spoločnosť dobrých priateľov…dokonalý zážitok zavŕšila Ilária svojou domácou zmrzlinou na toskánsky spôsob – preliatou extra panenským olivovým olejom (vidíte dobre!) z odrody Moraiolo…Pradiem spokojnosťou…